Denník Jane Wilbert

Zvláštne pocity

23. dubna 2012 v 18:47 | Jane Wilbert |  Jane Wilbert Diary

1. marec

Som na škole už poriadne dlho, ale stále mi to pripadá, akoby som tu bola sotva deň. Poznám areál ako vlastnú päsť a poznám študentov, ale oni nepoznajú mňa. Nikto ma nepozná, a aj keby chcel, zomrie. Takže v podstate ani nestihne.
Postarala som sa o to, aby sa o mne všetci dozvedeli. Mala som súboj s riaditeľkou, ktorá skončila na ošetrovni a ešte stále tam je, takže jej moja rezká ruka neurobila dobre (1:0 pre Jane!), čo ma iba teší. Prirodzene. Elena žije, teda prežíva ako poloupír a s Michaelom, Rose a Chelsea proti mne kujú plány. Minule som ich počula na námestí, ako sa zhovárali, že som - citujem - ,,zlo a treba ma poraziť". Ha, ha, ha! To sa nikdy nikomu nepodarí, darmo si plánujú kaleráby.
Nemám veľmi veľa času ani chuti písať si sem svoje primitívne myšlienky. Častokrát si v denníku listujem a keď v ňom nájdem svoje primitívne myšlienky alebo úvahy nad Leilou, ktoré sa zo mňa občas hrnú ako voda z kohútika, je mi zo seba zle. Píšem zlátaniny, lacné pozlátené somariny, aké predávajú na trhoch za smiešne vysoké ceny. Hnusím sa vtedy sama sebe.
Ale teraz som svoj červený denník znova otvorila, vzala pero a zviezla sa na posteľ vo svojej izbe, aby som si zapísala niečo zvláštne. Mimochodom, áno, ešte mám posteľ a izbu a stále som na škole, hoci podľa správnosti by ma mali už dávno vyhodiť. Riaditeľka je však teraz v kóme v- pokiaľ upíri môžu upadnúť do kómy - a vyučovanie je pozastavené, takže študenti vrátane mňa sa celé dni motajú vonku a nič nerobia. Táto škola potrebuje riaditeľku, ale nie tú starú vykopávku, ale niekoho schopnejšieho a rezkého, niekoho, kto bude plný života. Hm...
Ale zase som odbočila od témy. Nedávno som písala o stretnutí v bare s čarodejnicou Leiou, ktorá mi veľmi pripomenula Leilu, a to nielen menom. Stretla som tam však aj Chrissa Farra, na ktorého som odvtedy nemohla prestať myslieť. Myslela som si, že senilniem a preskočilo mi, ale je v tom niečo iné.
Nemôžem ho zabiť.
A toto poznanie ma úplne odrovnalo.
 


Životná filozofia

19. dubna 2012 v 14:24 | Jane Wilbert |  Jane Wilbert Diary
25. január

Lepšie je zabiť, ako byť zabitý...

Tento citát - ktorý v skutočnosti ani citátom nie je - sa stal mojím životným krédom. Alebo filozofiou, to je jedno. Všetko sa to začalo už dosť dávno, ale mne to stále pripadá ako včera, keď som čupela nad JEJ mŕtvym telom s rukami od JEJ krvi, na ktoré sa mi lepili JEJ ohnivé vlasy. Len som nad ňou čupela a nechápala, čo sa stalo.
Nevedela som pochopiť, prečo som ju zabila. Vtedy.

Další články

 

,,...I´ve got some blood on my mind..."